USA plánuje zaviesť prístavné poplatky pre čínske lode, aby podporila domáce lodenstvo. Poplatky začnú v októbri a budú sa postupne zvyšovať. Čína kritizuje opatrenie ako neefektívne.
Spojené štáty oznámili plány na zavedenie prístavných poplatkov pre čínske lode v snahe oživiť domáce lodenstvo a oslabiť dominanciu Číny v tomto odvetví.
Od polovice októbra budú čínski vlastníci a prevádzkovatelia lodí platiť 50 dolárov za tonu nákladu, pričom tieto poplatky sa budú každoročne zvyšovať počas nasledujúcich troch rokov.
Existujú obavy, že tieto opatrenia môžu narušiť globálny obchod, podobne ako to spôsobili predchádzajúce clové politiky bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Napriek tomu sú navrhované poplatky miernejšie ako pôvodne plánované.
„Tieto poplatky zvýšia ceny pre amerických spotrebiteľov a neprinesú oživenie amerického lodenstva,“
uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Podľa Úradu obchodného predstaviteľa USA (USTR) Čína dosiahla výraznú dominanciu v odvetví, čo vážne poškodzuje americké firmy, pracovníkov a ekonomiku.
Poplatky sa budú vzťahovať na čínskych vlastníkov a prevádzkovateľov lodí postavených v Číne a budú vypočítavané na základe hmotnosti nákladu, počtu kontajnerov alebo vozidiel na palube.
Pre hromadné nákladné lode sa poplatok určí podľa hmotnosti nákladu, zatiaľ čo pre kontajnerové lode bude závisieť od počtu prepravovaných kontajnerov. Počiatočná sadzba 50 dolárov za tonu sa bude každý rok zvyšovať o 30 dolárov počas troch rokov. Pre lode postavené v Číne začnú poplatky na 18 dolároch za tonu alebo 120 dolároch za kontajner, s postupným nárastom.
Lode neamerickej výroby prepravujúce automobily budú platiť 150 dolárov za vozidlo. Poplatok sa bude účtovať raz za plavbu, maximálne päťkrát ročne.
USTR sa tiež rozhodol nezaviesť poplatky podľa počtu čínskych lodí vo flotile ani podľa plánovaných objednávok, ako pôvodne navrhoval. Výnimky sa týkajú prázdnych lodí prepravujúcich hromadný vývoz, ako je uhlie alebo obilie, ako aj lodí pohybujúcich sa medzi americkými prístavmi alebo do karibských ostrovov a území USA.
Poplatky sú výrazne nižšie ako návrh z februára, ktorý počítal s poplatkami až 1,5 milióna dolárov za každý americký prístav, ktorý čínska loď navštívi.
USTR oznámil, že druhá fáza opatrení začne o tri roky a bude uprednostňovať americké lode prepravujúce skvapalnený zemný plyn (LNG). Tieto obmedzenia sa budú postupne zvyšovať počas nasledujúcich 22 rokov.
Odborníci upozorňujú, že globálny obchod už narušujú Trumpove obchodné clá. Podľa obchodných skupín sa náklady pôvodne smerujúce do USA presmerúvajú do európskych prístavov, čo môže viesť k vyšším cenám pre amerických spotrebiteľov.
Od svojho návratu do Bieleho domu v januári Trump zaviedol clá až 145 % na čínske výrobky. Ostatné krajiny čelia 10 % clu, ktoré má byť zrušené v júli. Podľa jeho administratívy by kombinácia nových a existujúcich ciel mohla u niektorých čínskych tovarov dosiahnuť až 245 %.
Marco Forgione, generálny riaditeľ Chartered Institute of Export & International Trade, uviedol, že tieto clá spôsobili „výrazné nahromadenie“ lodí v Európskej únii a „závažné preťaženie“ v britských prístavoch. Podľa neho sa do Veľkej Británie a EÚ presmerováva viac lodí z Číny, ktoré pôvodne smerovali do USA.
V prvom štvrťroku 2025 sa čínsky dovoz do Veľkej Británie zvýšil o približne 15 % a do EÚ o 12 %. Forgione to pripisuje Trumpovým opatreniam a varuje, že neistota a narušenie dodávok tlačia ceny nahor.
Sanne Manders, prezident logistickej spoločnosti Flexport, dodal, že clá a štrajky v holandských, nemeckých a belgických prístavoch v prvom štvrťroku spôsobili preťaženie. Najzávažnejšia situácia je v britskom Felixstowe, rotterdamskej a barcelonskej oblasti.
„Ak sa viac nákladu presmeruje do Európy, môže to viesť k ďalšiemu preťaženiu,“ uviedol Manders. Zároveň však dodal, že v lete sa prístavy budú otvárať na dlhšie hodiny, čo môže situáciu zlepšiť.
Podľa neho dopravcovia hľadajú nové trhy, no zároveň môže dôjsť k návalu tovaru do USA, aby využili 90-dňové okno pre dovoz z niektorých krajín. Manders tiež predpokladá, že spoločnosti začnú prehodnocovať svoje dodávateľské reťazce.
