Trumpove ciele ohrozujú slovenský automobilový priemysel

Automobilový priemysel je kľúčovým pilierom slovenskej ekonomiky, čo krajinu vystavuje zvýšenej citlivosti na obchodné politiky, vrátane dovozných ciel zavedených Spojenými štátmi. Slovensko, s populáciou 5,4 milióna obyvateľov, je najväčším výrobcom automobilov na obyvateľa na svete, pričom ročne vyprodukuje približne jeden milión vozidiel.

Podľa údajov z roku 2023 tvoril automobilový sektor 11 % slovenského HDP, ktorý dosiahol 127 miliárd eur. Export predstavuje viac ako 90 % HDP, pričom automobilový priemysel zodpovedá za 30 % z týchto vývozných príjmov. Slovensko vyviezlo do USA autá v hodnote 4,3 miliardy eur, a ďalšie miliardy zarobilo na dieloch, ktoré boli inštalované do vozidiel exportovaných z iných európskych krajín.

Ekonomickí analytici varujú, že vysoká závislosť Slovenska od automobilového priemyslu a rýchle zavedenie amerických ciel znamenajú, že ich negatívne účinky budú cítiť už v krátkom čase. „Malé a otvorené ekonomiky, ako je tá slovenská, budú následky pociťovať relatívne rýchlo,“ uviedol Richard Grievson z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie.

Jeden zo štyroch veľkých výrobcov automobilov pôsobiacich na Slovensku, Jaguar Land Rover, už oznámil pozastavenie dodávok do USA, ktoré tvoria približne štvrtinu jeho globálnych predajov. Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kazimir označil tieto opatrenia za „európsko-americký armagedon“ a upozornil na možné spomalenie rastu, narušenie trhu práce a rastúce ceny.

Význam tohto odvetvia vyplýva z ekonomického modelu, ktorý slovenské vlády rozvíjali od 90. rokov minulého storočia. Krajina sa stala výrobnou základňou pre zahraničných investorov, čo prilákalo štyri veľkých výrobcov automobilov – Volkswagen, Jaguar Land Rover, Stellantis a Kia – a s nimi aj početných dodávateľov dielov. Spolu zamestnávajú asi 225 000 ľudí, čo predstavuje takmer 10 % všetkých pracovných miest v krajine.

Niektoré odhady naznačujú, že nové clá môžu viesť k stratám tisícov pracovných miest. Ekonomovia z Erste Bank a KBC predpokladajú, že do roku 2028 by mohli spôsobiť pokles HDP o najmenej 1,5 percentuálneho bodu, čo by predstavovalo vážny úder pre už tak pomaly rastúcu ekonomiku.

Slovenský premiér Robert Fico, známy svojimi proruskými a protieupskými postojmi, sa síce radí medzi lídrov v EÚ, ktorí sympatizujú s politikou Donalda Trumpa, no jeho snahy získať výnimky pre slovenský automobilový priemysel neboli úspešné. Táto neúspešná diplomacia vyvolala kritiku opozičných politikov, vrátane bývalého premiéra Eduarda Hegera, ktorý Ficovi vyčítal, že zanedbáva kľúčové hospodárske otázky.

Vláda zatiaľ nepredstavila konkrétne riešenia. Ministerka hospodárstva Denisa Saková vyjadrila nádej, že sa clá podarí oddialiť, no zároveň priznala, že ak k tomu nedôjde, bude potrebné nájsť spôsob, ako sa s problémom vysporiadať.

Následky ciel pravdepodobne najviac dopadnú na bežných občanov, ktorí už teraz čelia ekonomickým ťažkostiam. Vládna koalícia, zložená zo strany Smer, Hlas a SNS, sa potýka s vnútornými sporami a poklesom podpory. Ak by sa situácia v automobilovom priemysle zhoršila, mohlo by to viesť k ďalšej destabilizácii.

 uviedol politológ Tomáš Koziak. „Vládne strany už teraz strácajú podporu. Tento trend by sa mohol zrýchliť a viesť k ďalšiemu chaosu v koalícii.“

Vláda sa snaží preniesť zodpovednosť na iných, najmä na Európsku úniu. Minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok obvinil Brusel z prílišného moralizovania, ktoré podľa neho oslabuje schopnosť EÚ čeliť obchodným hrozbám. Strana SNS dokonca požadovala odvolanie slovenského komisára pre obchod Maroša Šefčoviča, hoci na to vláda nemá právomoc.

Niektorí odborníci vidia v aktuálnej situácii príležitosť pre reformu slovenskej ekonomiky, ktorá by znížila jej závislosť od automobilového priemyslu. „Slovenskí lídri dlhé roky oslavovali príchod každého nového závodu, no varovania o prílišnej koncentrácii na jedno odvetvie sa teraz naplnili,“ dodal Koziak.

Premiér Fico avizoval, že sa plánuje stretnúť so zástupcami automobiliek, aby s nimi prediskutoval možné opatrenia, ktoré by mohla Európska komisia prijať. Napriek tomu zostáva otázka, či takéto kroky budú stačiť na zmiernenie dopadov obchodných bariér.