Svetový dlh vzrástol o 50 % za desaťročie, prevyšujúc rast HDP. Celkový dlh dosiahol 318,4 bilióna USD, kým HDP vzrástol na 110 biliónov USD. Viac o trendoch a dopadoch.
Globálny dlh vzrástol za posledné desaťročie o takmer 50 %, čo výrazne prevyšuje rast svetového hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa údajov Medzinárodného inštitútu pre financie (IIF) sa celkový dlh zvýšil z 213,3 bilióna dolárov na konci roka 2015 na 318,4 bilióna dolárov ku koncu roka 2024, čo predstavuje nárast o 49,2 %.
Za rovnaké obdobie svetové HDP podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) vzrástlo o približne 35 biliónov dolárov, dosahujúc 110 biliónov dolárov. To znamená, že globálny dlh je v súčasnosti takmer trojnásobne vyšší ako celosvetové HDP.
Rozdelenie podľa sektorov ukazuje, že dlh domácností sa zvýšil o 50 % na 60,1 bilióna dolárov, zatiaľ čo dlh nefinančných podnikov vzrástol o 45 % na 91,3 bilióna dolárov. Finančné inštitúcie zaznamenali najmenší nárast – o 33,4 % na 71,4 bilióna dolárov. Výrazný nárast o 67,7 % vykázal štátny dlh, ktorý sa zvýšil z 56,8 bilióna dolárov na 95,3 bilióna dolárov.
Rozvinuté trhy zaznamenali nárast dlhu o 34,3 % na 214,3 bilióna dolárov, zatiaľ čo rozvíjajúce sa trhy vykázali takmer dvojnásobný nárast – o 92,7 % na 103,7 bilióna dolárov. Pokiaľ ide o HDP, rozvinuté ekonomiky rástli o 41,7 %, zatiaľ čo rozvíjajúce sa ekonomiky o 53,2 %.
„Kľúčovým faktorom tohto vývoja boli opatrenia zavedené na zmiernenie hospodárskych dopadov pandémie COVID-19,“ uvádza sa v analýze. V roku 2020 svetové HDP kleslo o približne 2,5 % medziročne, no globálny dlh v tom istom období vzrástol o 13 % na 291,2 bilióna dolárov.
Od vyhlásenia pandémie Svetovou zdravotníckou organizáciou v januári 2020 sa globálny dlh zvýšil o 23,2 %, zatiaľ čo svetové HDP vzrástlo o približne 26 %. Svetový obchod sa za toto obdobie takmer zdvojnásobil – z približne 16 biliónov dolárov na 33 biliónov dolárov.
Medzi krajinami s najvyšším nárastom dlhu dominujú Spojené štáty, ktorých celkový dlh dosiahol ku koncu roka 2024 sumu 97,83 bilióna dolárov, čo predstavuje nárast o 62,5 %. USA tak zodpovedajú za takmer tretinu globálneho dlhu. Naproti tomu eurozóna zaznamenala miernejší nárast dlhu o 22 % na 54,5 bilióna dolárov, pričom jej ekonomika rástla rýchlejšie (o 38,5 %).
Čína vykázala výrazný nárast dlhu o 123,4 % na 62,4 bilióna dolárov, zatiaľ čo jej HDP vzrástlo o 64,5 %. Rusko zaznamenalo nárast dlhu o 67,7 % na 2,6 bilióna dolárov, pričom jeho ekonomika rástla o 60,3 %.
