Slovensko zaznamenáva jeden z najhorších výsledkov Dňa daňovej slobody za 25 rokov – letos pripadol na 26. júna. Vysoké daňové zaťaženie a rast verejných výdavkov znižujú príjmy občanov.
Deň daňovej slobody (DDS), ktorý symbolicky označuje dátum, kedy občania splatia svoje daňové povinnosti voči štátu a začnú pracovať pre seba, pripadol tento rok na 26. júna. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bol stanovený na 22. júna, ide o mierne oneskorenie. Podľa analýzy Inštitútu slobodného podnikania (ISP) sa jedná o jeden z najhorších výsledkov za posledné štvrťstoročie.
Daňové zaťaženie zamestnancov je výrazné. Podľa výpočtov ISP zostáva zamestnancovi s priemernou mzdou po odpočítaní všetkých daní, odvodov a nepriamych platieb len 42 % z celkových mzdových nákladov. „Štát tak prostredníctvom rôznych foriem zdanenia priberá až 58 % prostriedkov,“ uviedol predseda ISP Ján Oravec.
Historické údaje ukazujú, že najpriaznivejšie obdobie z hľadiska DDS bolo medzi rokmi 2003 a 2008, kedy tento deň pripadal na koniec mája. Najskorší dátum bol zaznamenaný v roku 2007, konkrétne 13. mája. Odvtedy sa však situácia výrazne zhoršila, pričom v posledných rokoch sa DDS posúva až na koniec júna.
Podľa odborníkov patrí Slovensko medzi krajiny s najväčším podielom verejných výdavkov v pomere k HDP. Medzi rokmi 2019 a 2024 vzrástol tento podiel o viac ako šesť percentuálnych bodov, čo je najvyšší nárast v rámci Európskej únie.
„Verejné výdavky sa vymkli kontrole a ich podiel na HDP neustále rastie,“
upozornil ISP. Medzi hlavné príčiny patrí absencia reforiem, nadbytočná byrokracia, neefektívne ministerstvá a plošné dotácie. Odborníci zdôrazňujú, že prechod k adresnejším formám podpory by mohol výrazne znížiť finančnú záťaž štátu.
V súčasnosti sa Slovensko radí medzi krajiny s vysokou daňovou a odvodovou záťažou, čo podľa analýz negatívne ovplyvňuje ekonomickú výkonnosť a životnú úroveň obyvateľov.
