Alarmujúce čísla z nemeckého trhu práce naznačujú, že extrémne vysoká chorobnosť obyvateľstva výrazne zasahuje do hospodárskeho rastu krajiny. Nárast práceneschopnosti medzi Nemcami nielenže spomaluje ekonomiku, ale vyvoláva aj potrebu zvýšených investícií do zdravotnej prevencie.
Alarmujúce čísla z nemeckého trhu práce naznačujú, že extrémne vysoká chorobnosť obyvateľstva výrazne zasahuje do hospodárskeho rastu krajiny. Nárast práceneschopnosti medzi Nemcami nielenže spomaluje ekonomiku, ale vyvoláva aj potrebu zvýšených investícií do zdravotnej prevencie.
V poslednom období sa Nemecko stretáva s nezvyčajne vysokou mierou chorobnosti svojich obyvateľov, čo má priame dôsledky na celkovú produktivitu a hospodársky výkon krajiny. Podľa štúdie predstavenej nemeckou Asociáciou farmaceutických spoločností zaoberajúcich sa výskumom (VFA), rekordné úrovne práceneschopnosti v uplynulom roku priniesli ekonomike značné straty, ktoré dokonca spôsobili jej prepad do recesie.
V poslednom období sa Nemecko stretáva s nezvyčajne vysokou mierou chorobnosti svojich obyvateľov, čo má priame dôsledky na celkovú produktivitu a hospodársky výkon krajiny. Podľa štúdie predstavenej nemeckou Asociáciou farmaceutických spoločností zaoberajúcich sa výskumom (VFA), rekordné úrovne práceneschopnosti v uplynulom roku priniesli ekonomike značné straty, ktoré dokonca spôsobili jej prepad do recesie.
Denník Rheinische Post informoval, že keby Nemci nestrávili minulý rok taký významný čas na chorobnej dovolenke, nemecká ekonomika by mohla vykázať mierny rast. Namiesto toho však zaznamenala pokles o 0,3 percenta, čo v absolútnych číslach predstavuje stratu približne 26 miliárd eur, ktoré by inak boli vygenerované.
Tento trend zaznamenala aj verejnoprávna zdravotná poisťovňa DAK, podľa ktorej v minulom roku priemerný Nemec strávil na chorobnej dovolenke až 20 dní, čo je najviac za posledných 25 rokov. Výsledky DAK ukázali, že takmer dve tretiny zamestnancov (5 percenta) boli aspoň raz „na maródke“, čo má nielen priamy vplyv na podniky a úrady bojujúce s nedostatkom personálu, ale aj na celkové hospodárske prostredie v krajine.
Práceneschopnosť, ktorá sa opäť vyšplhala na úroveň 5,5 percenta, sa stala pre ekonomiku alarmujúcim javom. Podľa riaditeľa DAK Andreasa Storma, je situácia natoľko vážna, že vyžaduje okamžité kroky k zlepšeniu zdravotnej prevencie a liečby zamestnancov.
Čo sa týka najčastejších príčin absencií, vrcholili respiračné ochorenia vrátane chrípkových infekcií, bronchitídy či chrípky, ktoré tvorili viac ako štvrtinu všetkých prípadov práceneschopnosti. Za nimi nasledovali problémy s pohybovým ústrojenstvom a psychické ochorenia, ako je depresia.
VFA poukázala na potrebu zvýšených investícií do zdravotníctva a prevencie, aby sa predišlo budúcemu nárastu chorobnosti a zachovala sa ekonomická stabilita Nemecka. Bez týchto krokov hrozí, že vysoké úrovne absencií sa stanú bežným javom, čo by mohlo mať pre ekonomiku dlhodobo negatívne následky.
