Zisky firiem na Slovensku rástli v rokoch 2021-2023 rýchlejšie ako mzdy, no vlani sa trend otočil. Podiel miezd na HDP stúpol, no stále zaostáva za EÚ. Viac v analýze IFP.
V rokoch 2021 až 2023 zaznamenali slovenské firmy výraznejší rast ziskov v porovnaní s rastom miezd. Tento trend sa však v minulom roku obrátil, keď mzdy zamestnancov začali rásť rýchlejšie ako firemné zisky. Tieto zmeny analyzovala Monika Pécsyová, expertka z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Od roku 1995 podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku výrazne stúpol, čo je jeden z najvyšších nárastov v rámci Európskej únie. Napriek tomu Slovensko stále zaostáva za priemerom EÚ približne o sedem percentuálnych bodov. Najvýraznejší pokles podielu miezd na HDP sa prejavil v odvetviach ako obchod, doprava, priemysel a stavebníctvo. Naopak, minimálne zmeny sa týkali vysokokvalifikovaných služieb, ako sú informačné a komunikačné technológie (IKT) alebo finančné služby.
„Inflácia je tradične ovplyvňovaná dynamikou miezd. V poslednom období však došlo k neočakávanému šoku, kedy rast cien bol spôsobený najmä zdražením energií a poľnohospodárskych komodít na globálnom trhu,“
vysvetlila Pécsyová. Zamestnanci podľa nej absorbovali väčšiu časť cenového šoku, pretože mzdové vyjednávania nedokázali dostatočne rýchlo reagovať na rastúcu infláciu.
V súvislosti s dlhodobými trendmi analytička uviedla, že pred 30 rokmi bol podiel miezd na HDP na Slovensku pod 43 %. Väčšina európskych ekonomík odvtedy zaznamenala pokles tohto podielu, najmä v odvetviach náročných na pracovnú silu, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo a priemysel. Inflačná kríza však prerušila dlhodobý trend zvyšovania podielu miezd na HDP.
Najvýraznejšie zmeny v podiele miezd na HDP sa prejavili v priemysle, stavebníctve a nízkokvalifikovaných službách. Vysokokvalifikované služby, vrátane IKT, finančníctva a odborných činností, zaznamenali len mierne zmeny. Podľa Pécsyovej je to dôsledok rastúceho dopytu po špecialistoch s vyšším vzdelaním, kým menej kvalifikované pozície sú často obsadzované zahraničnými pracovníkmi.
V posledných piatich rokoch priemysel na Slovensku stratil vyše 5,5 % zamestnancov. Podobný trend je viditeľný aj v sektoroch ako obchod, doprava či gastronómia, kde počet pracovníkov klesol o takmer 4 % oproti roku 2019. Nedostatok pracovnej sily čiastočne kompenzujú zahraniční pracovníci, ktorí však zvyčajne pobierajú nižšie mzdy než domáci zamestnanci. Podľa údajov až dve tretiny zahraničných pracovníkov pôsobia na manuálnych pozíciách.
