Nová stratégia riadenia štátneho dlhu sa pripravuje, schválenie sa očakáva do jesene 2025. Slovensko má dobrý rizikový profil a nízke náklady na správu dlhu v rámci EÚ a OECD.
Nová stratégia riadenia štátneho dlhu Slovenskej republiky sa aktuálne pripravuje a jej schválenie sa predpokladá na jeseň roku 2025. Tento dokument má nadviazať na európske pravidlá riadenia rizikových ukazovateľov. Kvalitné vypracovanie tejto stratégie však závisí od novelizácie zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v súčasnej podobe obmedzuje strategické rozhodovanie v oblasti štátneho dlhu.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v rámci svojej kontroly nezistil závažné nedostatky v riadení a správe štátneho dlhu. Napriek tomu upozornil na priestor na zlepšenie v oblasti strategického plánovania a transparentnosti informovania verejnosti. NKÚ konštatoval, že systém dlhu a likvidity sa riadi podľa stratégie z roku 2014, hoci v posledných rokoch došlo k viacerým udalostiam s výrazným dopadom na verejné financie.
„Ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) vítajú závery NKÚ, ktoré potvrdzujú, že riadenie štátneho dlhu prebieha bez závažných nedostatkov,“
uviedlo ministerstvo. Zároveň zdôraznilo, že správa verejného dlhu je komplexná a odborná problematika, ktorá si vyžaduje hĺbkové porozumenie.
Ministerstvo financií vyjadrilo názor, že NKÚ by mal konkrétnejšie identifikovať príčiny narušenia verejných financií v období rokov 2020 až 2023, nielen všeobecne odkazovať na vplyv pandémie, vojny na Ukrajine či energetickej krízy.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími nákladmi na správu štátneho dlhu v rámci EÚ a OECD. Riadenie dlhu sa uskutočňuje v súlade s celoeurópskymi pravidlami, pričom Slovensko dosahuje priemerné alebo lepšie hodnoty v porovnaní s inými členskými štátmi.
Z hľadiska transparentnosti poskytuje Slovensko podľa ministerstva financií informácie nad rámec medzinárodných štandardov. Investori majú prístup k online databáze všetkých obchodov s dlhovým portfóliom prostredníctvom stránky ARDAL. „Informovanie odbornej aj laickej verejnosti považujeme za nadštandardné v porovnaní s praxou v iných krajinách EÚ,“ dodalo ministerstvo.
