Nízky rast a rastúce ceny: Británii čakajú temné časy

Británia sa potýka s nízkym ekonomickým rastom a rastúcimi cenami, čo vytvára pochmúrny výhľad pre krajinu. Bank of England nedávno znížila úrokové sadzby, pričom prekvapivo zvažovala aj výraznejšie zníženie o pol percentuálneho bodu. Dôvodom je predpoveď, že ekonomická stagnácia sa predĺži do prvej polovice tohto roka.

Ak by všetko bolo stabilné, dalo by sa očakávať, že slabá ekonomika povedie k ďalším postupným zníženiam sadzieb, ktoré by do konca roka mohli klesnúť na 4 % alebo nižšie. Situáciu však komplikujú rastúce inflačné riziká spôsobené vyššími cenami energií. Inflácia by na jeseň mohla výrazne vzrásť, priblížiť sa k 4 % a byť poháňaná najmä zdražovaním plynu po náročnej zime, ktorá vyčerpala zásobníky.

Hoci sa očakáva, že recesia bude tesne odvrátená, kombinácia nulového rastu a vysokej inflácie je klasickým príkladom „stagflácie“. Bank of England navyše zdôrazňuje, že bude pri ďalšom znižovaní sadzieb „opatrná“, a to kvôli obrovskej neistote spojenej s obchodnou politikou prezidenta Trumpa. Táto neistota sa netýka len jeho krokov, ale aj reakcií trhov a ďalších krajín, vrátane Británie.

Pre britského ministra financií nie sú tieto čísla nijako povzbudivé. Ekonomika stagnuje od marca minulého roka. Technická recesia bola síce tesne odvrátená, ale riziko minimálneho alebo nulového rastu pretrváva. Tento rok sa očakáva rast HDP len o 0,75 %, čo je polovica predpovede z novembra. Nezamestnanosť by mala v najbližších dvoch rokoch vzrásť na tesne pod 5 %.

Bank of England tiež zverejnila správu o dlhodobom zdraví ekonomiky, v ktorej uvádza, že choroby, pandémia a brexit negatívne ovplyvnili produktivitu. Kontakty banky s podnikmi navyše ukazujú, že mnoho firiem spomína rozpočet ako faktor odrádzajúci od investícií, najmä kvôli zmenám v daňových úľavách, dane z dedičstva a poistnom.

Celkovo sa Británia potýka s náročnou domácou situáciou, zatiaľ čo globálne neistoty rastú.