Maďarsko ustúpilo od veta a umožnilo obnovenie sankcií EÚ proti Rusku. Dohoda prišla po týždňoch napätia, keď Orbán spojil sankcie s energetickými obavami. Ukrajina prejavila ochotu riešiť tranzit plynu, čo umožnilo kompromis.
Maďarsko nakoniec ustúpilo od svojho veta a v pondelok umožnilo obnovenie sankcií Európskej únie proti Rusku na ďalších šesť mesiacov. Tento krok ukončil krátku, no intenzívnu politickú hru, ktorá v posledných dňoch znepokojovala Brusel. Maďarský premiér Viktor Orbán predtým hrozil, že zablokuje obnovenie sankcií, keďže ich spojil s energetickými obavami krajiny. Napokon sa podarilo dosiahnuť dohodu počas rokovaní ministrov zahraničných vecí, kde bola predložená deklarácia o „integrite energetickej infraštruktúry“. Tento kompromis umožnil obnovenie sankcií, ktoré majú obmedziť príjmy Moskvy na financovanie vojny proti Ukrajine.
Sankcie, ktoré zahŕňajú zákazy na ropu, uhlie, technológie, financie, luxusný tovar a dopravu, ako aj zmrazenie aktív ruských centrálnych bánk v hodnote 210 miliárd eur, mali vypršať 31. januára. Ich obnovenie si vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských štátov EÚ, čo v posledných dňoch spôsobilo napätie. Orbán totiž kritizoval pravidelnú obnovu sankcií každých šesť mesiacov a spojil ju s ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
V piatkovom rozhovore pre rádió Orbán vyhlásil, že ak Ukrajina chce podporu od EÚ, mala by znovu otvoriť tranzitné trasy pre plyn. „To, čo je teraz zatvorené, musí byť znova otvorené. Toto nie je len otázka pre Ukrajinu, ale pre celú Európu, najmä pre strednú Európu,“ povedal maďarský premiér. Jeho vyhlásenie vyvolalo rozhorčenie medzi diplomatmi v Bruseli, ktorí kritizovali „transakčný“ prístup Maďarska.
Napriek počiatočnému odporu sa podarilo nájsť kompromis. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prejavil ochotu povoliť tranzit ázerského plynu cez svoju krajinu, čo otvorilo cestu k dohode. „Existuje plyn, existujú dodávateľské trasy z Azerbajdžanu. Kľúčom je politická vôľa pracovať pre svoj ľud, nie s Moskvou pre nejaké temné výhody, ako to robia niektorí politici vo východnej Európe,“ povedal Zelenskyj počas tlačovej konferencie s moldavskou prezidentkou Maiou Sandu.
Maďarsko a Slovensko, ako vnútrozemské krajiny, dlho tlačili na pokračovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu, či už ruského alebo ázerského. Obidve krajiny varovali, že náhla zmena v dodávkach energie by mohla mať devastujúci dopad na ich ekonomiky. Európska komisia však trvá na tom, že dopad bude obmedzený, pretože EÚ je pripravená prejsť od ruských palív.
V deklarácii predloženej ministrom zahraničných vecí sa uvádza, že „integrita energetickej infraštruktúry“ je „otázkou bezpečnosti EÚ“, ktorú by mali ostatné krajiny rešpektovať. Text tiež hovorí o konzultáciách s Kyjevom ohľadom tokov plynu a ropy, no explicitne nespomína ani Rusko, ani Azerbajdžan. „Komisia je pripravená pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou o dodávkach do Európy cez ukrajinský plynovodný systém v súlade s medzinárodnými záväzkami Ukrajiny. V tejto súvislosti je Komisia pripravená zapojiť Maďarsko (a Slovensko) do tohto procesu,“ uvádza sa v deklarácii.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uvítal zámer Komisie pokračovať v rokovaniach s Ukrajinou. „Maďarsko získalo záruky, ktoré požadovalo v súvislosti s energetickou bezpečnosťou našej krajiny,“ povedal Szijjártó.
Zatiaľ čo táto kríza bola vyriešená, Brusel už pripravuje 16. balík sankcií proti Rusku, ktorý chce schváliť pred tretím výročím vojny na konci februára. Aj v tomto prípade bude potrebná jednomyseľnosť všetkých členských štátov, čo môže opäť viesť k napätiu. Maďarsko už v minulosti niekoľkokrát využilo svoje veto na blokovanie rozhodnutí EÚ, a tak nie je vylúčené, že sa podobná situácia môže opakovať.
Tento vývoj ukazuje, ako komplexné a citlivé sú vzťahy medzi členskými štátmi EÚ v kontexte vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo väčšina krajín podporuje tvrdý postoj voči Rusku, niektoré, ako Maďarsko, zdôrazňujú potrebu chrániť svoje národné záujmy, najmä v oblasti energetiky. Tento balans medzi solidaritou a vlastnými prioritami bude pravdepodobne aj naďalej kľúčovou výzvou pre európsku politiku.
