Robert Fico, dlhoročný slovenský politik, sa v poslednom období stáva novou ikonou pre českú opozíciu. Jeho návrat k moci na Slovensku po jesenných voľbách vyvoláva medzi mnohými Čechmi nádej, že podobný úspech môže dosiahnuť aj opozícia v Českej republike v budúcich voľbách v roku 2025.
Fico a Andrej Babiš, dva výrazné postavy stredoeurópskej politiky, majú mnoho spoločného. Obaja začínali ako perspektívni mladí komunisti a stali sa dominantnými lídrami svojich strán. Zatiaľ čo Babiš strávil prvých dvadsať rokov po revolúcii v biznise, Fico sa venoval politike.
Jedným z výrazných rozdielov medzi nimi je Ficova rétorika, ktorá je bližšie k proruskému postoju, zatiaľ čo Babiš sa snaží vyhýbať prejavom sympatií k Putinovmu Rusku. Ficova popularita medzi radikálnejšími členmi českej opozície, ako sú Tomio Okamura či Henrich Rajchl, je dôsledkom jeho tvrdého postupu proti slovenským "libtardom".
Zároveň Babišovo hnutí ANO obdivuje Ficovu politiku, hoci sa od neho líši v mnohých aspektoch. Predsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová nedávno vyzdvihla Ficove opatrenia, ako napríklad vyššie zdanenie bánk a ropného priemyslu, čo stojí v kontraste s Babišovým dlhodobým odmietaním takýchto krokov.
Slovenský a český politický kontext sa v mnohom prelína, a aj po tridsiatich rokoch od revolúcie sú podobnosti medzi oboma krajinami stále zrejmé. Ako sa bude vyvíjať politická scéna v Českej republike a či sa česká opozícia bude uberať cestou Fica, zostáva otázne. Fico sa stáva pre mnohých vzorom, ale zároveň aj pripomienkou toho, ako rýchlo sa môžu politické názory meniť a ako voliči môžu zabúdať na predchádzajúce postoje svojich lídrov.