ECB plánuje znížiť úrokové sadzby na 2,75 %, no nové americké clá môžu spôsobiť neistotu. Očakávajú sa ďalšie štyri zníženia v roku 2025, pričom ekonomika eurozóny čelí riziku slabšieho rastu a menovej volatility.
Európska centrálna banka sa pripravuje na zníženie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov na 2,75 %, keďže inflácia sa blíži k cieľovej hodnote 2 % a hospodársky rast zostáva slabý. Očakáva sa, že sadzba depozitnej facility klesne z 3 % na najnižšiu úroveň od februára 2023. Analytici predpokladajú ďalšie znižovanie v roku 2025, hoci obchodné clá zo strany USA môžu vytvoriť neistotu v ďalšom rozhodovaní ECB.
Podľa Goldman Sachs môže ECB pristúpiť k ďalšiemu zníženiu sadzieb už v marci, pričom celkovo by mohli sadzby klesnúť na 1,75 % do júla. Analytici Bank of America očakávajú ešte výraznejší pokles na 1,5 %, čo by rozšírilo rozdiel medzi politikou ECB a amerického Federálneho rezervného systému.
Investori predpokladajú, že ECB v roku 2025 vykoná štyri zníženia sadzieb, pričom koncom roka by sa depozitná sadzba mohla ustáliť na úrovni 2 %. Napriek týmto predpokladom niektorí ekonómovia varujú, že nestabilita jadrovej inflácie by mohla spôsobiť oneskorenie ďalších krokov ECB.
Zatiaľ čo rozdiely v inflácii medzi USA a eurozónou sa prehlbujú, európski predstavitelia v Davose nevyjadrili obavy z možného nárastu inflácie spôsobeného rastúcimi cenami energií. Naopak, poukázali na riziká spomalenia hospodárskeho rastu, ktoré podporujú uvoľnenie menovej politiky.
Neistotu na trhoch však zvyšuje hrozba nových amerických obchodných ciel. Americký minister financií údajne pripravuje univerzálne clo vo výške 2,5 %, ktoré by sa postupne zvyšovalo až na 20 %, čo by mohlo mať výrazný dopad na európske vývozy. Prezident Donald Trump naznačil, že podporuje ešte rozsiahlejšie clá, ktoré by mohli zasiahnuť dôležité odvetvia, ako sú oceliarsky priemysel, farmaceutika a polovodiče.
Správy o cielach spôsobili pokles eura, ktoré po krátkom posilnení nad 1,05 USD v reakcii na vývoj okolo čínskej AI DeepSeek opäť oslabilo na 1,0430 USD. Analytici ING varujú, že ak bude USA pokračovať v aktívnych prípravách na zavedenie ciel, môže to znamenať ďalší pokles eura pod hranicu 1,040 USD.
Vyššie clá na európske výrobky by mohli oslabiť hospodársky rast eurozóny a posilniť argumenty pre ďalšie zníženie sadzieb ECB. Na druhej strane však existuje neistota ohľadom inflačných dopadov. Ak by EÚ odpovedala odvetnými clami alebo by oslabenie eura spôsobilo zdraženie dovozu, mohla by sa inflácia v eurozóne opäť zvýšiť.
Guvernér Banque de France však riziko vyššej inflácie bagatelizoval, keď na fóre v Davose vyhlásil, že clá USA môžu zvýšiť infláciu v Amerike, ale na Európu budú mať len obmedzený dopad. Podľa ekonómov ABN Amro môžu clá v konečnom dôsledku skôr tlmiť infláciu v eurozóne, keďže by mohli viesť k slabšiemu globálnemu dopytu a poklesu cien komodít.
Na pozadí týchto udalostí analytici očakávajú, že ECB v priebehu nasledujúcich mesiacov postupne uvoľní menovú politiku, pričom jej základná úroková sadzba by sa mohla v konečnej fáze znížiť až na 1 %. Očakáva sa, že prezidentka ECB Christine Lagarde bude čeliť otázkam o možných dôsledkoch obchodných opatrení USA počas štvrtkovej tlačovej konferencie, kde objasní ďalšie kroky banky v súvislosti s menovou politikou.
