Euronews Business analyzuje, koľko si priemerný človek v Európe odnesie domov zo svojho hrubého platu. Štyri scenáre zohľadňujú rodinný stav a deti, pričom daňové systémy sa výrazne líšia medzi krajinami.
Koľko zo svojej hrubej mzdy si v skutočnosti odnesiete domov? Táto otázka je oveľa zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Závisí od viacerých faktorov, ako je rodinný stav, počet detí a samozrejme výška príjmu, pretože daňové sadzby sú v mnohých krajinách progresívne. Napriek tomu môžeme na základe údajov Eurostatu vytvoriť celkový obraz o tom, ako vyzerajú čisté príjmy v rôznych scenároch.
Čistý príjem sa vypočíta tak, že sa od hrubého príjmu odpočítajú odvody na sociálne poistenie a dane z príjmu. V prípade rodín s deťmi sa pripočítavajú aj rodinné prídavky. Údaje Eurostatu za rok 2023 zahŕňajú všetky členské krajiny EÚ, tri krajiny ESVO a jednu kandidátsku krajinu.
Prvý scenár sa zameriava na slobodných ľudí bez detí. V tomto prípade sa čistý príjem pohyboval od 60,1 % v Belgicku po 85,9 % na Cypre, pričom priemer EÚ bol 68,8 %. Krajiny ako Švajčiarsko, Estónsko a Česko vykazujú vysoké percentá čistého príjmu, zatiaľ čo Belgicko, Litva a Dánsko sú na opačnom konci škály.
Druhý scenár analyzuje páry bez detí s dvoma príjmami. Tu sú pomery čistého a hrubého príjmu veľmi podobné ako u slobodných ľudí bez detí, s miernymi odchýlkami. Napríklad v EÚ si pár bez detí odnesie domov 69 % svojho hrubého príjmu.
Tretí scenár sa zameriava na páry s jedným príjmom a dvoma deťmi. V tomto prípade sú pomery čistého príjmu výrazne vyššie, pričom priemer EÚ je 82,7 %. Na Slovensku a v Česku dokonca čistý príjem prevyšuje hrubý, čo je výsledkom štedrých rodinných podporných opatrení.
Štvrtý scenár skúma páry s dvoma príjmami a dvoma deťmi. Tu sa pomery čistého príjmu pohybujú od 65,7 % v Belgicku po 89,5 % na Slovensku, s priemerom EÚ 73,8 %.
Celkovo môžeme povedať, že rodiny s deťmi majú vo väčšine krajín vyššie pomery čistého príjmu v porovnaní so slobodnými ľuďmi bez detí. Tento trend odráža snahu krajín podporovať rodiny prostredníctvom daňových úľav a prídavkov. Naproti tomu slobodní ľudia bez detí majú často najnižšie pomery, čo naznačuje menej priaznivé daňové podmienky pre túto skupinu.
Alex Mengden, analytik z Tax Foundation, zdôrazňuje, že tieto výsledky odrážajú daňové zaťaženie práce v Európe. „Rozdiely medzi krajinami sú výrazné a odrážajú rôzne prístupy k zdaneniu a podpore rodín,“ dodáva.
Tieto údaje poskytujú cenný pohľad na to, ako sa líši čistý príjem v rôznych krajinách a situáciách. Zároveň poukazujú na dôležitosť daňových a sociálnych systémov pri podpore životnej úrovne občanov.
