Chorvátsko zaznamenáva najvyššiu infláciu v eurozóne, pričom ceny služieb a potravín výrazne stúpli. Článok rozoberá príčiny, dôsledky a reakcie spotrebiteľov, vrátane nedávneho bojkotu obchodov.
Chorvátsko sa v januári 2024 stretlo s najvyššou mierou inflácie za posledných 10 mesiacov. Podľa predbežných údajov chorvátskeho štatistického úradu medziročná inflácia dosiahla 4 %, čo je výrazný nárast oproti decembru 2023, kedy bola na úrovni 3,4 %. Tento rast je najvyšší od marca 2023, kedy ceny stúpli o 4,1 %. V medzimesačnom porovnaní sa ceny zvýšili o 0,1 %, čo potvrdzuje trend zvyšujúcich sa nákladov na život.
Hlavnými hnacimi silami inflácie boli služby, ktorých ceny vzrástli o 6,3 %, a potraviny, nealkoholické nápoje a tabakové výrobky, ktorých ceny sa zvýšili o 4,7 %. Ceny energií tiež výrazne stúpli, a to o 4,5 %. Tieto zvýšené náklady výrazne ovplyvnili životnú úroveň obyvateľov, čo viedlo k nespokojnosti a protestom.
Chorvátsko sa tak stalo krajinou s najvyššou harmonizovanou mierou inflácie v rámci eurozóny. V januári dosiahla táto miera 5 %, čo je nárast oproti decembrovým 4,5 %. Tento trend vyvolal obavy medzi spotrebiteľmi, ktorí poukazujú na to, že ceny začali rásť po vstupe Chorvátska do eurozóny v januári 2023.
Reakciou na vysoké ceny bol rozsiahly bojkot obchodov, ktorý sa uskutočnil pred dvoma týždňami. Spotrebiteľské skupiny vyzvali obyvateľov, aby v piatok nič nekupovali, čo malo za následok pokles tržieb obchodov. Tento krok bol výrazným signálom nespokojnosti s rastom cien, ktorý mnohí považujú za neúmerný a neodôvodnený.
Situácia v Chorvátsku poukazuje na širšie problémy v eurozóne, kde mnohé krajiny zápasia s vysokou infláciou. Rast cien služieb a potravín výrazne ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľov, čo môže viesť k ďalším sociálnym a ekonomickým problémom. Chorvátsko tak čelí nielen ekonomickým výzvam, ale aj potrebe obnoviť dôveru spotrebiteľov.
