Ceny ropy klesli na najnižšiu úroveň za posledný rok kvôli obchodnej vojne medzi USA a Čínou. Čína zavedla odvetné clo na americkú ropu, čo spôsobilo pokles dopytu. Zásoby ropy v USA rastú, čo ďalej zvyšuje tlak na ceny.
Ceny ropy klesli na najnižšiu úroveň od 31. decembra 2024 kvôli eskalácii obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Investori sa čoraz viac obávajú spomalenia globálneho ekonomického rastu a poklesu dopytu po energii v Číne, ktorá je najväčším dovozcom ropy na svete. V utorok čínska Štátna tarifná komisia oznámila, že od 10. februára zavedie 15% clo na uhlie a skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, ako aj 10% clo na americkú ropu, poľnohospodárske stroje a niektoré vozidlá. Údaje americkej Agentúry pre energetické informácie (EIA) navyše ukázali, že zásoby ropy v USA výrazne prekročili očakávania trhu, čo ďalej naznačuje oslabenie dopytu.
V stredu futures kontrakty na ropu West Texas Intermediate (WTI) klesli o 2,3 % na 71 dolárov za barel, zatiaľ čo futures na ropu Brent klesli o 2,09 % na 74,61 dolárov za barel. Oba ropné benchmarky zaznamenali mierny nárast počas ázijského obchodovania vo štvrtok, no zostali na najnižších úrovniach tohto roka.
Ceny ropy sú pod tlakom, pretože údaje o zásobách v USA ukázali, že zásoby stúpli druhý týždeň po sebe. Zásoby ropy sa v týždni končiacom 31. januára zvýšili o 8,66 milióna barelov, čo výrazne prekročilo odhadovaný nárast o jeden milión barelov. Tento nárast nasledoval po zvýšení o 3,5 milióna barelov v predchádzajúcom týždni, čo naznačuje oslabenie dopytu. Predtým zásoby ropy v USA klesali deväť týždňov po sebe medzi koncom novembra a začiatkom januára, čo tlačilo ceny ropy na päťmesačné maximá, ktorých dosiahli v polovici januára.
Politické faktory tiež tlačia na trh s ropou. Minulý mesiac americký prezident Donald Trump vyzval Saúdskú Arábiu a OPEC, aby znížili ceny ropy, pričom potvrdil plány na zvýšenie dodávok ropy z USA. Tento týždeň Trump zavedol 10% clo na čínske tovary, čo vyvolalo odvetné opatrenia zo strany Číny a zvýšilo obavy zo spomalenia dopytu v dvoch najväčších ekonomikách sveta. Biely dom tiež pohrozil zavedením 10% cla na kanadskú ropu, hoci Trump rozhodnutie odložil o 30 dní na ďalšie rokovania.
Napriek súčasnému poklesu cien ropy môžu geopolitické napätia na Blízkom východe naďalej poskytovať podporu. Americký prezident Trump navrhol prevziať kontrolu nad Gázou, čo by mohlo zintenzívniť regionálne konflikty. Očakáva sa tiež, že posilní sankcie voči Iránu, pričom vyhlásil, že chce znížiť iránsky vývoz ropy na nulu.
Podľa EIA Irán predstavuje 24 % ropných zásob na Blízkom východe a 12 % globálnych zásob. Jeho vývoz ropy sa od roku 2022 zvýšil po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom súčasná ponuka dosahuje 1,5 milióna barelov denne, čo predstavuje 1,4 % globálnej produkcie. Správa spoločnosti S&P Global však uviedla: „Víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, ako aj pokračujúce konflikty na Blízkom východe pravdepodobne spomalia rast iránskej ropy a ohrozia plány krajiny na zvýšenie jej produkčnej kapacity.“
Irán vyzval OPEC, aby sa zjednotil proti možným americkým sankciám na ropu. Dňa 3. februára OPEC+ súhlasil s pokračovaním plánu na postupné zvyšovanie dodávok od apríla, pričom odstránil EIA zo zoznamu zdrojov na monitorovanie produkcie.
